Choď na obsah Choď na menu
 


KŽC rok 2017

16.12.2017 (sobota) CESTY TÚLAVÉ 2017 ( Ukončenie tur. roka) Tradičné stretnutie priaznivcov vlakovej turistiky, členov KŽC a ich priateľov z partnerských turistických oddielov. Spoločenské priestory Domu kultúry ŽSR Zvolen.  

Opäť sa rok s rokom zišiel a my sme prišli na stretnutie Klubu železničných cestovateľov pri DK ŽSR vo Zvolene, aby sme si zaspomínali na náš turistický rok, spolu s našími priateľmi zo zvolenských oddielov.  Pre naších spoluturistov sme pripravili celkom 23 výletov, ktorých sa zúčastnilo viac ako 600 účastníkov. Náš nestor Marian Kološta privítal v naších radoch hostí, Bohuša Kortmana, jaskyniara zo Strážovských vrchov, himalajistu Martina Gablíka, ktorý má za sebou  pár osemtisicoviek a ako bonus Silviu Hoffmanovú, redaktorku „Rádiovíkendu“ z Banskej Bystrice, ktorej reportáž z nášho posedenia sme si mohli vypočuť v Rannom budíku rádia Rgenina. Po oficialitách nastalo hemženie, ktorému

                     cesty_38-tancujeme.jpg

dopomohli  hudobná skupina Bosé nohy zo Zvolena, Kortmanovci a v neskorých večerných hodinách aj DJ Marian. Medzi jednotlivými tancami sme ešte stihli aj tombolu nepotrebných vecí. Nad ránom sme sa rozchádzali v dobrej nálade a sľúbili sme si, že aj v roku 2018 budeme tráviť čas na turistických chodníkoch.

Cesty túlavé 2017 /Ďuro Dorot/

Prišli sme sem dneska jak ovce za bačom, srdečne Vás všetkých zdravím podvečerným časom.Ani sa mi veriť nechce, ako ten čas cvála, veď pred rokom sme tu boli a zas je plná sála.Nechcem trepať voloviny, je to pravda istá, veď tu v sále na moj dušu  je každý  turista.Tak Vás všetkých rad za radom veľmi pekne vítam a keď mám teraz slovo za jeden si pýtam. No tak ulej brat Kološta, dáko mi schne slina, keď si jeden aj dva búšim lepšie sa spomína. Na to všetko čo sme spolu tento rok zažili na Slovensku, na Morave aj v Čechách schodili. Či už spolu a či sólo, na tom prd záleží, turistika je vždy príma či prší, či sneží.Vedúci sa vždy snažili, by sme plán splnili, konštatujem z toho miesta ten sme naplnili. Dovolím si pripomenúť, dôchodcov je veľa všetky túry sa plánujú sobota, nedeľa. Aj cez týždeň sa dá chodiť, je to pravda istá hustejšie nám spoje jazdia tvrdím dozaista. Spomeňme si včul aj na tých čo nás opustili a cesty túlavé tiež s nami brázdili. Keď už spomíname, spomínajme veľa na nášho priteľa na Jožka Kucbeľa. Nech na nás dohliada s anjelmi strážnymi či pôjdeme domov, alebo na holiny. Nech nás ochraňuje ten najvyšší z neba teraz, koncom roka aj o rok tiež treba. Na záver si prajme požehnané sviatky, veselý Silvester, šťastné prvé kroky. Do nového roku veľa zdravia, sily aby sme aj o rok zas  takto slávili. A tak spomínajme s úsmevom na tvári to Vám želá zo srdiečka ten čo to tu vraví. Pri spomienke v spoločnosti čas dobre odsýpa a ja budem len počúvať, lebo mám hosipa.

Ďakujeme všetkým priaznivcom a účastníkom naších akcií za účasť a priazeň, ktorú nám prejavili v roku 2017.

jk.jpg

Posezonný bonus /v prípade vhodného počasia/. Link. autobus!

27.10.2017 (sobota) Národnou prírodnou rezerváciou MÄSIARSKY BOK do KRUPINY Štiavnické vrchy / stredne náročná / prevýšenie 139 m / 5 - 5,5 hod. Sprievodca trasou: Marian Kološta, Ing. J. Capuliak

dscn8242.jpg

dscf2637.jpg dscf2709.jpg

Sobota nás zastihla pripravených na "Bonusový záver sezóny 2017" NPR Mäsiarsky bok! Na to, že nám sľubovali možnosť aj dažďu sa nás zišlo cez 20, nakoľko sme zarátali aj sprievodcov z KST Krupina p. Ing. Capuliaka, ktorý nás sprevádzal aj so svojím synčekom. Vystúpili sme na zastávke SAD Babina pri žel

                    dscf8756.jpg

stanici. Prešli sme lávkou na druhý breh Krupinice a popod Mäsiarsky bok sme kráčali na Krupinu. Ešte sme si pozreli kamenné more a skaly PR. Železnica ktorá žila svoj život až do roku 2003, keď bola zastavená osobná doprava, škoda! Niekde v km 19 je pekný most ktorý preklenuje Krupinicu a ako dobrí železniční turisti sme sa prešli aj cez krupinský tunel až na bývalú zastávku Krupina mesto

                   dscn8317.jpg

s neočakávaným občerstvením. Ešte sme zavítali na Štramploch - Turecké kúpele, kde nás čakalo ďaľšie prekvapenie, ktoré pripavila mamina nášho sprievodcu p. Martuška, za čo jej veľmi pekne ďakujeme a pozdravujeme Krupinčanov. Záver sezony teda vyšiel na jednotku aj pršať začalo až keď sme sedeli v autobuse. Dovidenia o rok. P.

21.10.2017 (sobota) OKOLÍM BANSKEJ ŠTIAVNICE - 6. časť Záver sezóny Okolo pamiatkovej rezervácie ŠTIAVNICKÉ BANE (758 m) Štiavnické vrchy / stredne náročná / prevýšenie 249 m / 6,5 – 7 hod. Sprievodcovia trasou: Ferdinand Lalkovič, Ing. Slávo Sokol

novy-zamok.jpg

Keby som vedel, že je to posledná túra roka isto by som prišiel.... to si asi povedalo až 53 účastníkov tejto vychádzky do okolia Banskej Štiavnice. Do Štiavnice nás ráno ešte bez slnečných lúčov priviezol motoráčik v "Kryštáľovom šate" so symbolickým názvom Anča. Potom už naše kroky viedli rannou Štiavnicou ku Piargskej bráne, Klingeru, na Hornú Roveň, Štiavnické Bane. Tu sme sa zastavili a prezreli Základnú školu M. Hella, ktorá ako jedína v republike, možno aj vo svete, vyučuje predmet SOKOLIARSTVO. Privítal nás p. riaditeľ

dscf8674.jpg

Pavol Michal aj so svojími žiakmi, ktorí nám predviedli svičenie s dravcami a ukázali nám aj ostatné priestory ktoré používajú na vyuku. Za ukážku im veľmi pekne ďakujeme a prajeme im, aj celej škole veľa úspechov pri vyučbe našej mladej generácie. Potom sme pokračovali do renovovanej bašty nad Piargom, kde sme sa oboznámili s historiu, baní a okolia obce. Odťiaľ sme išli "jarkom" do Banskej Štiavnice, kde nás očakával záverečný guláš v Baníckej krčme nad štôlňou Glanzenberg. Trošku nám sprchlo, ale cesta na stanicu už prebiehala v suchom tempe. "Anča" bola opäť plná a myslím, že pri takýchto akciách by sa hádam uživila aj "Bagetka". Dovidenia na najbližšej túre.

Opakovaná trasa, tento krát skrátená, v náhradnom termíne!
14.10.2017 (sobota)  PONICKÉ NÁVRATY,(z Poník do Poník), alebo ....., akcia pre tých, ktorí to 22. apríla 2017 nestihli!
Zvolenská kotlina / Ponická vrchovina - nenáročná - prechádzka / prevýšenie 56 m / 3,5 – 4 hod.
Sprievodcovia trasou: Juraj Dorot a Marian Kološta

ponicke-navraty-1.jpg

V sobotu sa pripravila vložená túra, pre tých čo nestihli otváraciui z Očovej do Poník. Absolvovali sme aj premieru autobusovej novej stanice v Banskej Bystrici. Na Ponickú návšetvu budeme ešte dlho spomínať. Návšteva kostola sv. Františka z Assisi bola obohatená peknou rečou brata Františkánov..Presunuli sme sa aj do kostola evanielikov so sprievodným slovom farára p. Kevického..Ďalej sme putovali do pamätnej izby Št. Žáryho, kde sme boli aj bohato pohostení. Prehliadku Poník sme ukončili v rozprávkovom domčeku Uja Kapustíka. Poďakovanie patrí pripravovateľovi a sprievodcovi trasou Marianovi, ako aj ostatným prítomným za všímavosť a pozornosť pri výkladoch. Dovidenia na budúce!

7.10.2017 (sobota) NCH PO STOPÁCH „MAGINHRADU“ (430 m) Rimavská kotlina / Gemer - Malohont / stredne náročná / prevýšenie 196 m / 5,5 - 6 hod. Z Hrachova cez rodisko Jána Bottu, Vyššný Skálnik, pieskovcové bane a príbeh o Maginhrade (430 m) do Rimavskej Soboty. Sprievodca trasou: Ing. Peter Szetei.

dscf8114.jpg

Sobota opäť patrila železničiarom a ich návšteve Gemera! Zišlo sa nás viac ako dosť až 38, niektorí aj prvý raz. Videli sme vo Vyšnom Skálniku pamätnú izbu J. Bottu aj vďaka starostovi obce p.Ing. J. Durmisa. Bottov rodný dom a naučným chodníkom sme sa okolo rybníka dostali k pieskovcovým baniam a lúkou až k nástupu na turistickú značku na rohľadňu Maginhradu, kde si Slavko pripomenul svoje životné jubileum. Odtiaľ smer Záhorany a potom už ku skalnému Jankovi

                    00013468.jpg

nad Vyšnou Pokoradzou. Tu sme sa rozdelili na časť ktorá zišla dolu na rezerváciu Pokoradské jazierka s prechodom okolo krásných skalných baní. Druhá skupina išla chodníku Marie Szechi, kde dokázala stratiť značku, našťastie nie na dlho. Opäť sme sa stretli.Samozrejme rýchla rota poriadne natiahla kroky čo vyvolalo pohoršenie u starších  pochodujúcich vzadu. Cez Nižnú Pokoradzu sme sa dostali do konca našej cesty Rimavskej Soboty našťastie všetci, samo, že rýchla rota stihla skorší vlak.Podstatné je. že my pomalší sme všetci doma.

30.9.2017 (sobota) Cez „SEDEM CHOTÁROV“(602 m) za históriou HALIČA a jeho okolia Ostrôžky / Lučenecká kotlina / stredne náročná / prevýšenie 351 m / 5,5 - 6 hod. Od zrúcaniny hradu Divín cez Starú Halič k zrenovovanému haličskému zámku Sprievodca trasou: Milan Bartošovič

divin_castle.jpg

V rannom vláčiku sme sa začínali stretať od Zvolena až po Mýtnu, kde nás vystúpilo 32 turistov, ktorí si chceli spríjemniť jeseň v plnom prúde. Začínali sme v Divinskom zrenovovanom Zichiho kaštieli, opevnenom kostole Všetkých svätých a pozreli aj prebiehajúcu rekonštrukciu hradu Divín. Odtiaľ už naše kroky viedli smerom na pútne miesto Sedem chotárov. Vznikla spoločná fotka, doplnili poživeň a v prľahlom lese začala honba za krásnými plodmi jesene, hubami. Bolo ich ako po daždi. Nabrali sme kurz Stará Halič na cintorín ku hrobke rodiny Forgáchovcov. V Haliči sa zrenovoval starý kaštieľ na luxusný hotel Galícia Nueva, ktorému sme venovali zopár minút. Pod ním sa nachádza zaujímavé pohostinstvo "Zbrojnica", ktorému kraľuje známy zabávač Jožo Pročko, kde sme zakončili naše putovanie. Z Haliča sme použili autobus aby sme sa dostali ku vlaku do Lučenca, ktorý nás doviezol do naších domovov. Poďakovanie patrí sprievodcovi Milanovi za perfektnú prípravu celej trasy. Tešíme sa na ďaľšie spoločné turistiky.

halic.jpg

16.9.2017 (sobota) ZBOJNÍCKYM CHODNÍKOM „Obšívanka“, cez MALÉ NOCĽAHY (1000 m) - SOKOLIE (1172 m) a sedlo PRÍSLOP (916 m) na STARÝ DVOR Krivánska Fatra – západná časť /stredne náročná / prevýšenie 658 m / 5,5 – 6 hod. Sprievodca trasou  Ing.Peter Szetei

sam_4523.jpg

Vraj po rokoch opakovaná Malá Fatra. Ráno ešte vo Zvolene sa uakzovalo ako neschodné, nakoľko pršalo a voda nás sprevadzala ešte aj pri presune na autobus v Žiline. V Terchovej nás vystupilo 21, čo nik nečakal v takom daždi. Už tu sme sa rozdelili na skupinu čakajúcu na ukončenie dažďa a vrcholové družstvo. Pekne upravený chodník, schodíkmi ma príjemne prekvapil, čo nám

dscf7983.jpg

pomohlo, nakoľko sa toľko nešmýkalo. Hore na Nocľahoch zaostávajúca skupinka sa vybrala dolu cez dolinu Obšívanka, aby sa stretla s partiou ktorá čakala na ukončenie dažďa, čo sa aj podarilo. Isto sa s prvou skupinou stretli na Starom dvore. Domov sme sa dostali podľa toho kto kde nastúpil do autobusu, čím sa mu podarilo chytiť aj skorší vlak. Hádam na ďaľšej turistike nebude pršať čo nás nerozdelí.

26.-29.8.17  ŠTVORDŇOVKA na HORNOM POVAŽÍ – PRIEDHORIE / Pružiná CHKO Strážovské a Súľovské vrchy / podrobnejšie údaje o lokalite, popis trás . a cestovný itinerár dostanú len záväzne prihlásení účastníci podujatia! Sprievodca trasami Danka Tomášiková.

titulka_3.jpg

Po roku sme sa opäť stretli na štvordňovej ackii nášho Klubu, Tento krát v lone Strážovských vrchov, v prítulnom rekreačnom zariadení v Priedhorí pod vedením p. Krupu.
Prvý deň bol príchod a pobede sme sa vybrali s jaskyňiarom p. Kortmanom do

dscn3869.jpg

Dúpnej jaskyne a skalným hrebeňom Sekaná sme sa vrátili na večeru. Po večeri sme ešte vybehli na cvičný kopec s peknými výhľadmi zo skalného brala. Druhý deň sme mali vyhradený výstupu na Strážov, cez Medvediu skalu, Strážovský

dscn4135.jpg

vodopád a dolu cez Vrábľovú. Tretí deň nás odviezol linkový autobus do Podskalia a poďho hore na  Podskalský Roháč aj s p. Kortmanom,  ktorý nás doprevadil až ku Závadským jaskyniam. To sme ešte nevedeli o svadobnom výročí rod. Pivkovcov. Gratulujeme. Štvrtý deň sme ešte vybehli do jaskyne Babirátka, prešli na pekný výhľad na Pružinú a potom už sme sa len lúčili a priali si šťastlivý návrat, aby sme sa mohli opäť stretávať na turistických chodníkoch.

dscn4294.jpg
Myslím, že za všetkých môžem poďakovať  Danke Tomášikovej, ktorá pripravila túto vydarenú akciu, ako aj p. Kortmanovi a vedeniu rekreačného zariadenia Priedhorie.

19.8.2017 (sobota) NCH ČUTKOVSKOU DOLINOU cez VTÁČNIK (1236 m) a KRKAVÚ SKALU Veľká Fatra – severná časť / stredne náročná / prevýšenie 742 m / 7 – 7,5 hod. Sprievodca trasou: Ing. Miroslav Bubanský

cutkovska.jpg

Vôbec sme nerešpektovali prichádzajúcu zmenu teploty a celkového počasia, našťastie ráno bolo sice trošku chladnejšie, ale to nám nahralo a vôbec nám nebolo až tak teplo na túre. V Ružomberku - Rybárpole, sme sa stretli 26-ti, aby sme vyrazili do Čutkovskej doliny, dlhej a v bočných roklinkách majúca zákutia v podobe vodopádov, Jeleniom, Jamišnom a zaujímavou Tiesňavou za dierou. Cestou sme si pozreli aj usadlosť U dobrého pastiera, chatu Pod Kozím a pri vodopádoch sme stretli skupinu autíčkárov zo Zvolena. Z Čutkovskej doliny sme vystúpali do sedla pod Vtáčníkom, pokračovali do sedla pod Sidorovom až ku Krkavej skale. Na lúkach sme mali možnosť pozorovať pekný pohľad na dscf7011.jpg

Ružomberok.Ďaľšia panoráma smerom na Vysoké Tatry sa nám už nevydarila, začala sa naplňať predpoveď a dokonca aj začalo poprchať. Do Ružomberka sme prišli v pohode, pozreli si mauzoleum A. Hlinku a odišli plánovaným spojom do Vrútok, kde nás našťastie čakal spoj do Zvolena. Ďakujeme aj sprievodcovi trasou, ktorý nás neúnavne informoval o naších ďaľších krokoch. Tešíme sa na najbližšiu stretávku a zároveň si pripomenieme aj blížiace sa výročie SNP.

5.8.2017 (sobota) LNCH – KĽAKOVSKOU DOLINOU PO STOPÁCH LESNEJ ŽELEZNIČKY Vtáčnik - južná časť / CHKO Ponitrie / stredne náročná / prevýšenie 454 m / 5 - 5,5 hod. . Prochotské skaly - Prochotský vodopád - Poľana Gronštolne - Pavlova lúčka - nákladisko Pokuty - Ostrý Grúň. Sprievodca trasou: Daniela Tomášiková

proch-vod.jpg

Po týždni rekordných teplôt sme sa 15 vybrali po stopách lesnej želeničky v Kľakovskej doline pod Vtáčnikom. Začali sme z Prochota, kam nás doviezol linkový autobus. Prvá zastávka bola Prochotské skaly s výhľadom na Štiavnické vrchy. Z Gronštolne sme opäť videli Sitno a to už zostupujeme do Kľakovskej doliny a prichádzame na Pavlovu lúčku, kde bola prvá nakládka na železničku. Pozreli sme si aj dva vijadukty lesnej železnice z roku 1923, . Ten

dscf6463.jpg

Pokútsky sa nám stal osudným, hlavne pre Ludku, dáko zle stúpila a bolo to. Našťastie prechádzal tadiaľ Strážca prírody, ktorý nám ju odviezol až do SKY Kollárová. Ďakujeme! Tu sme stihli predzáverčené pivko a potom už len  do Ostrého Grúňa, kde mala byť záverečná bodka v miestnom pohostinstve, žiaľ toto otvárali až po odchode autobusu, škoda. Smädní sme išli domov, ale výlet vydarený. Danka, ďakujeme!

22.7.2017 (sobota) ROŽNOV POD RADHOŠTEM - Karlův kopec - JURKOVIČOVA ROZHĽADŇA Moravsko-sliezke Beskydy / Rožnovská brázda / nenáročná / prevýšenie 102 m / 5,5 - 6 hod. Sprievodca trasou: Ing. Miroslav Satin

mg-7987.jpg

Po už druhý raz neuskutočnenom výjazde do maďarských kopcov, sa nám podaril "Satínov" výjazd na Moravu v počte 22 účastníkov. Vlaky išli mimoriadne včas. Počas jazdy sme mali možnosť vidieť práve prebiehajúcu výstavbu trate Povážska Bystrica - Púchov, ktorá bude vedená v dvoch tuneloch a preklenie mostom Nimnickú priehradu, len kedy? Prestupujeme vo Val Meze smer Rožnov pod Radhoštem. Naše kroky vedú na Jurkovičovu rozhľadňu, do dreveného skanzenu, kde nachádzame pozostatky vzácných rodákov, Emila Zátopka, Jiřího Rašku, Ludvika Daňka a nám nepoznaných. V miestnom amfiku sa práve konal festival Romskej piesne. My sme pokračovali cez námestie a kostol aby sme sa dostali až na stanicu. Z Rožnova do Valmezu nás prepravla krásna motorová jednotka, polskej výroby. Dve dievčatá sa od nás odpojili a išli neskorším vlakom, naša väčšia skupina nečakane prestúpila v Púchove, aby sa spojila s pôvodno čaťoui vo Vrútkách. Treba sa ešte poďakovať Mirovi za túto vymyslenú trasu.
V Bystrici sme si ešte všimli, že nielen vlakom sa dá cestovať.

5.7.2017 (streda) Z OŠČADNICE cez VEĽKÚ RAČU (1236 m) do STAREJ BYSTRICE Kysucké Beskydy / stredne náročná / prevýšenie 752 m / 6,5- 7 hod. Sprievodca trasou: Marian Kološta

p1250148.jpg

Sviatočná cyrilometodejská streda priala aj turistike, aspoň tej našej, klubovej. Už vo vlaku sme si pripomenuli aj sviatky iné, Jána, Petra a Pavla. Oščadnica nám ponúkla návšetvu hlavného božieho chrámu s pekným stredom obce, kde sme čakali na prípoj, ktorý nás za naše vyviezol na Dedovku. Na vrch Dedovky sme sa niektorí vyviezli lanovkou, iní si to namierili “stupákom” cez osadu Zádedová. V

kostol.jpg

pomerne príjemnom počasí, bez dažďa, sa nám konečne podarilo absolvovať vrchol Veľkej Rače, ale aj návštevu Slovenskeho orloja v Starej Bystrici. Bolo nás 22, doprava na počudovanie fungovala bez problémov a celá trasa ponúkala nádherné panoramatické výhľady, azda na všetky hlavné slovenské pohoria. Príjemná túra v spoločnosti skvelých ľudí, čo si viac želať.

25. jún 2017 (nedeľa) NA OHNIŠTE (1538 m) a SLEMÄ (1514 m) Nízke Tatry - sever / NÁROČNÁ!! / prevýšenie 1014 m / 8,5 - 9 hod. Sprievodca trasou: Ing. Miroslav Bubanský

ohniste-2.jpg

Po rôznych peripétiach a konenčnej dhode, že nepôjdeme v sobotu, nakoľko bol zrušený autobusový spoj na cestu domov z Malužinej, Nakoniec sme sa rozhodli, že pôjdeme opačne a to v nedeľu a začneme už ráno o 7,15 hod. v Malužinej. Čo čert nechcel, prípojný vlak na autobus do BB zo Zvolena neodišiel z technických dôvodov, vraj niekde v ŽOS-ke vypadol istič, ktorý mal za následok výpadok prúdu vo Zvolene. Zvolenskí turisti boli na stanici autami a to im veľmi pomohlo a autobus v BB stihli. Potom už 16 účastníkov /väčšina, rýchla rota/ sa vybralo na poznanie Nizkotatranského okna "Ohnište", cez Svidovské sedlo,  Slemä, okolo

20170625_114134.jpg

pamätníka Li 2, Stanišovské sedlo až do Jánskej doliny. Nakoniec sme to zvládli,  k autobusu sme prišli včas a ten stihol aj vlakový prípoj v Liptovskom Mikuláši. Prechod bol ťažký aj v horúčave, ktorá nás sprevádzala po celý deň.

10.6.2017 (sobota) OD PRAMEŇA HRONA za ĽADOVOU KRÁSOU PODZEMIA Slovenský raj / Volovské vrchy / stredne náročná / prevýšenie 367 m / 6,5 - 7 hod. Sprievodca trasou: Juraj Dorot

penzion.jpg

Zišli  sme sa aby sme prešli z Telgartu, penzión, kde sme vystúpili v počte 21 turistov vrátane Palka J. Videli sme viadukt Telgártskej slučky - prameň Hrona (980 m) - sedlo Besník (994 m) - išli popod Kozovec - Čuntavu - popod Honzovské -  cez Samalovu dolinu - kde sme sa začali grupovať na návštevu Dobšinskej ľadovej jaskyne, Žiaľ, začalo sa zmrákať a dokonca hrmieť, čo ešte zopár odradilo pokračovať s ostatnou časťou ktorá pokračovala po

papagaj.jpg

 modrej - na Hanesová - do kaňona Tiesňavy - až do Stratenej žel. zastávky, Návšteva jaskyne prebehla v čase dažďovom, ktorého si tí čo išli do Stratenského kaňonu užili dosť. Nakoniec sme sa všetci stretli vo vlaku a šťastne sme prišli až do naších domovov.

27.5.2017 (sobota) Z POLOMKY (628 m) cez FABOVU HOĽU (1439 m) na ZBOJSKÚ. Sprievodca M. Bubanský  

fabova.jpg

Tento výlet sme chceli absolvovať už skôr, ale výchrica urobila svoje. Po rokoch sa podarilo upraviť chodník na Fabovu hoľu, aby bol schodný smerom od Polomky. Vďaka Mirkovi sa podarilo dostať sa na tento chodník až 35-tim turistom. Našťastie aj dažde sa umúdrili a skončili už v stredu a tak aj cesta bola obschnutá. My ako obyčajne sme dozvukovali ešte Petrovu 70-tku, ale aj nových

dscf5210.jpg

narodeninových, Miro 63, ako aj meninových, Dušanov. Takže nám vôbec nevadilo, že cesta bola suchá. Po úspešnom výstupe na Fabovu hoľu sme začali klesať na Zbojské, kde nás očakávala muzika, nová rozhľadňa, pivečko a hlavne vláčik na cestu domov. Nikomu sa našťastie nič nestalo a tak sme docestovali až do svojich domovov.

torta.jpg

6.5.2017 (sobota) OKOLÍM NÁRODNÉHO PARKU „BUKOVSKÉ VRCHY“- 2 časť (Maďarsko) .Z odkazu Vlada Miartuša BANKÚT (930 m) - rozhľadňa BALVÁNY (956 m) - zrúcanina hradu DÉDESI VÁR (597 m)
Bükk-hegység - sever / Nemzeti Park / stredne náročná / prevýšenie 597 m / 5,5 - 6 hod. Sprievodca trasou: Juraj Dorot. AKCIA BOLA ZRUŠENÁ !!!!!!

                         dedesi.jpg 

29.4. 2017 (sobota) JAVORÍM cez KALINKU - ČLOVEKOVO (844 m) a ZÁLUŽNÚ (654 m) . k VODNEJ NÁDRŽI „Môťová“ Javorie /stredne náročná - prímestská / prevýšenie 541m/ 6,5 -.7 hod. Srievodca trasou Ing. Milan Pivka.

                      kalinka-foto.jpg

Sobotňajšia túra Javorím, po upršanom týždni dopadla nakoniec nad očakávanie. 15 nadšencov absolvovalo z Kalinky cez Mamojkovú, Človekovo a Zálužnú až do reštiky "Benátoky" po slovensky Venezie, v príjemnom počasí zaujímavu trasu cestou – necestou až k môťovskej priehrade. Nechýbali ani krátke blatisté a kalamitné úseky, ale aj pekné výhľady, až na hrebeň Nízkých Tatier, pralesná romantika, pekná hrebeňovka a skvelá partia s dobrou náladou. Naše veľké poďakovanie patrí hlavne Milanovi Pivkovi, ktorý pripravil mimoriadne svedomite dokonalé trasovanie, rôzným značením, čím sme prechod “bludiskom” zvládli bez ujmi! 

22. apríl 2017 (sobota) „Z OČOVEJ DO PONÍK... ...VYKLADANÝ CHODNÍK“ Zvolenská kotlina / Ponická vrchovina / stredne náročná / prevýšenie 353 m / 6 – 6,5 hod. Ďalšie putovanie za známou i menej známou históriou Zvolenského chotára.

               jazierko.jpg          

Úvod klubovej sezóny 2017 z Očovej do Poník… si prišlo, aj napriek nie práve ideálnej predpovedi počasia, vychutnať 32 účastníkov. Nádherné prírodné pasáže, bohatý program, ale aj ona, “jarná únava” a nie práve ideálny časový harmonogram sa postarali o to, že do Poník dorazilo len malé torzo tých najstatočnejších, sedem. Poďakovanie za perfektnú prípravu podujatia patrí však najmä Jurajovi Dorotovi, ale aj všetkým, ktorí prišli! No a tú návštevu Poník dokončíme v niektorú sobotu, aby to bolo fér!