Choď na obsah Choď na menu
 


KŹC rok 2015

 19. december 2015
 CESTY TÚLAVÉ 2015


Tradičné stretnutie priaznivcov vlakovej turistiky, členov KŽC, ich priateľov z partnerských oddielov a hostí, spojené s občerstvením, vyhodnotením sezóny, výmenou skúseností, programom, tombolou „nepotrebných maličkostí“, malým spoločenským posedením a rozlúčkou so starým rokom sa konalo v

dk.jpg

priestoroch Domu kultúry ŽSR vo Zvolene v sobotu 19. decembra RP 2015. Posedenia sa zúčastnili aj členovia spriatelených KST zo Zvolena, Slavia, Vpred, Pustý hrad, ako aj z Podkriváňa, Banskej Bystrice a blízkeho okolia. Otvorenie a privítanie prítomných vykonal predseda klubu Marian Kološta. Prípitok predniesol čestný predseda Peťo Szetei. O možnostiach Barborskej cesty nás poinformoval hosť Ing. J. Stehlík zást. primátorky mesta Zvolen.

dscn4594a.jpg

Po uvitacích rečiach sa zábava pohnula hudbou a spevom so skupinou Prievan a jej sólistami, tombolou a hudobnou produkciou DJ Mariana až do skorých ranných hodín. Všetci sa už tešíme na turistický rok 2016, ktorý nás isto prevedie zaujímavými končinami našej milovanej vlasti a jej blízkeho okolia.

cesty-tulave-2015.jpg

 

31.10.2015 

Bonus na záver sezóny

ZVOLENSKÝM HRADNÝM VRCHOM a jeho okolím

Bonusový výlet okolím Zvolena s vystúpením na skvost Zvolena, Pustý hrad  sa preložil z pôvodného termínu na sobotu 31. 10. Ráno  sme sa stretli pri Valaške. Naše kroky                       dscn1315.jpg                                                       

pokračovali po modrej turistickej značke, ktorá bola presmerovaná po zničení lávky cez rieku Slatinu, cez mesto. Prešli sme okolo spiaceho Mäsokombinátu, ktorý neprežil súčasnú demokraciu. Do očí je bijúca aj zdevastovaná horáreň pod Haputkou.  Dorazili sme na Červenú medokýš, kde nás pri Kolibe očakával „Rytier“ Ing. J. Stehlík

                   dscf5432.jpg

s horúcim čajom, ktorý nám bol príjemným osviežením. Ďalej sme potom pokračovali po Barborskej ceste, aby sme odbočili ku hradisku Peťuša. Vychutnali si krásne presvitajúce slniečko a zamierili na Skalnú ihlu – neznačkovanou cestou až ku sedlu Vráta. Tu sme sa poďakovali nášmu nestorovi Marianovi za jeho celoročnú starostlivosť na priprave „Bedekrov“ k jednotlivým výletom a ostatnú činnosť pre Klub.                                                                                                                                                dscf5450.jpg

  Pokračovali sme zelenou do sedla Veľký vrch a odtiaľ už len na „Pusťák“, kde sa o nás perfektne postarala p. Vágnerová aj s možnosťou rozdeliť „poldeci pre troch na poli“. Samozrejme, že potom už rytieri vstúpili na hrad a pokračovali cez krásne                                                                                                                                                         dscf5509.jpg

vyhliadky z hradného kopca až do doliny a nazad do mesta, kde sme naše putovanie ukončili.                                                                                                      Záverom sa treba poďakovať všetkým ktorí sa podielali na príprave jednotlivých trás teoreticky ako aj sprievodcovsky. Už teraz sa môžme tešiť na budúci rok. Tak nech nám to šlape aj v roku 2016!     

24. 10. 2015

OKOLÍM BANSKEJ ŠTIAVNICE - 4. časť. Záver sezóny

Zo stanice a cez otvorenie výletu na  Trojičnom námestí sme sa Vodárenskou ulicou dostali nad mesto. Cestou sme videli chátrajúci dom Deža Hoffmana, ktorý fotieval  "celebrity",

09-dom-deza-hoffmana-fotograf-beatlesu.jpg

aby sme začali  náučným chodníkom  k rôznym skalným útvarom, k ruinám hradu,  ku kamenn.pozostatkom do osady Bana na "Ligotavom vrchu",
na rudnej žile Špitáler a Bieber, ku Hradnej kaplnke, ku Domu skúšača rúd a Hradbovej veži.
Na Glanzenbergu sme sa v sprievode riaditeľa banského múzea formou pútavého lektorského výkladu zoznámili s bohatou baníckou históriou, v predstihu sme si dovolili zablahoželať k 75-tke nestorovi slovenskej turistiky a nášmu klubovému priateľovi Ing. Jánovi Urdovi, "Lepšie je opotrebovať sa, ako zhrdzavieť".

21-gratulacia-j.urdovi-k-75tke.jpg

NCH Milana Kapustu sme sa prešli po žile Terézia, obdivovali sme romantiku tajchu Ottergrund aj odvážlivca Petra, ktorý si v ňom dokonca zaplával, prešli sme sa štiavnickým Trotuárom, na klasický záverečný gulášik sme sa už tradične zastavili v „našom” penzióne a na kávičku s koláčom v cukrárni u Študenta. Zaujalo aj monumentálne plátno “Rezidencia” od Eriky Miklóšovej v staničnej hale, ako aj pútavé aktivity umeleckého Centra Banská ST A NICA. Menom KŽC mi dovoľte aj touto cestou úprimne poďakovať PhDr. Jozefovi Labudovi, CSc, RNDr. Márii Gubrianskej, Zuzane Bodnárovej a Svätoplukovi Mikytovi za ich ochotu, bezprostrednosť, profesionalitu a vzácny čas, ktorý nám počas našej návštevy venovali, ale aj banskoštiavnickej prepravnej spoločnosti ZUZI -TAXI,

13.-klasicky-zaver-v-banickom-penzione-p1310857.jpg

Penziónu pri štôlni Glanzemberg za poskytnuté služby, ako aj všetkým účastníkom za disciplínu a skvelú atmosféru, ktorú sme si na záver tohtoročnej sezóny spoločne vytvorili.

3. 10. 2015

NA „JASENINU” (995 m)

Jesenný kraj húb nás privítal pekným slnečným počasím pri vystúpení z autobusu na Kokava Línia v počte 27. Vedúca, Evka, nás oboznámila s

dscf4641.jpg

trasou a popriala nám príjemné šliapanie.  Prešli sme lyžiarsky kopec, Šoltísku, ponad Ďubákovo, kde dievčatá našli dva krásne dubáčiky - žiaľ viac sme nenašli. Pod majestátnou lipou sme sa trušku posilnili a poďho smer Jasenina s peknou vyhliadkovou vežou. Vyprázdnili sme jedálenské zásoby, vystúpili na vežu s krásnym kruhovým výhľadom a pozreli kadiaľ

p1080376--pohlad-zhora-z-veze-na-mapu.jpg

do Kokavy. No a ten zostup ku statnému bujakovi bol ešte v pohode, len potom sa to začalo padáčik ako treba, len na dobré kolienka. Kokava sa približovala, dokonca v kopci nás predbehol aj Paľko Juhás, tentokrát na traktore. V Kokave už oklieštená zostava 23 osôb nastúpila do

dscf4761.jpg

motoráčika, ktorý sa neustále zaplňal až do Lučenca. Tu sme prestúpili na vláčik "Bagetku" do Zvolena.Večerný Zvolen nás vítal a nám neostávalo nič iné ako sa rozlúčiť a popriať si dovidenia na ďaľšom našom putovaní.

19.9.2015

Z BUDATÍNA „KYSUCKOU BRÁNOU“, KYSUCKÁ VRCHOVINA

 

Nočný dážď a nie najlepšia predpoveď na sobotu asi odradilo niektorých na Kysuckú bránu. Nakoniec sa nás zišla "dvanástka" vrátane Jožka z Handlovej a Vlada z Čadce. Prekvapením bolo stretnutie Petra s Dušanom autorom kníh so železničnou tematikou, tento raz o Slovenských

dscf4072.jpg

úzkokoľajkách. Pod vedením nového vodcu Milana sme sa dostali zo stanice ku Váhu a okolo pomníka JM Hurbana k Budatinskému zámku, na

dscn3998.jpg

sútoku Váhu a Kysuce. Príjemná sprievodkyňa Martinka nám porozprávala o zaujímavostiach tohto zámku, ktorý do znárodnenia obývala rodina Csákyovcov. Pozreli sme park, sútok Váhu a Kysuce a mladú nevestu.

dscf4141.jpg

Odtiaľ sme sa vybrali už na turistickú cestu smer Rochovica. Cesta nám pripomínala jesenné Kysuce, zaspomínali sme na Ladonhoru a Veľkú Raču, našťastie len mokro, ale príjemne - nepršalo. V sedle pod Rochovicou sme sa rozdelili na vrcholové družstvo a podporné, ktoré sa odelilo. Cestou na Rochovicu sme zaevidovali, že aj Evka "kúpila" paličky a

dscn4055.jpg

fakt sa hodili. Na vrchol nás došlo sedem statočných. Cesta dolu dopadla dobre a dokonca aj k vlaku, zastavka Brodno, sme stihli. Veľké prekvapenie nás čakalo v Žiline - nestihnutý zrýchlený bol z dákej príčiny zmeškaný a tak sme ho stihli i ked domov sme prišli s polhodinovým meškaní, ale v konečnom dôsledku o dve hodiny skôr. Takže nakoniec všetko dobre dopadlo.

 

15.9.2015

NÁUČNÝMI CHODNÍKMI VALAŠSKA

Sviatočný utorok Sedembolestnej Panny Márie sme aj tento rok využili na vlakovú turistiku, ktorú sme tentoraz opäť zasvätili návšteve Moravy a jej náučným chodníkom. A tá, ako uţ tradične, ani tentoraz nesklamala. 30 účastníkov sa prešlo po výdatnom nočnom daždi úsekmi 5-tich NCH, vyšantilo sa v Prvom

dscn3931.jpg

Valašskom motomúzeu pána Tomanca v Seninke, s uznaním ocenilo nádhernú výhliadkovú vežu Vartovna, pristavilo sa pri prameni rieky Vláry a na záver si pozrelo expozíciu a pamätník na Ploštiné. Odtiaľ už len na autobus do Drnovic so super pivečkom v miestnej hospúdce. Opäť sme sa stretli s tradičnou moravskou pohostinnosťou, ochotou a ústretovosťou od vodičov autobusov, cez krčmárov až po obyčajných ľudí, ktorí nás cestou oslovovali. Naše veľké poďakovanie patrí manželom Satinovcom, ktorí v úlohe hostiteľov ani tentoraz nesklamali. Záverom mi dovoľte zaželať skoré uzdravenie nášmu kolegovi Ferkovi

dscf4024.jpg

„Záhorákovi”, ktorého v Pozděchove zradili kolená. Držíme palce a radi ho čo najskôr privítame v našom kruhu.

 

28.8. - 31.8.2015

ŠTVORDŇOVKA pri „MORSKOM OKU“ – Vihorlatské vrchy

vihorlat-mapa.jpg

Pozvaní sa stretli zavčas rána na stanici o 3,10, ani neviem či spali tej noci. Košice boli pripravené počkať na náš vlak ktorého príchod je o 6,50 a odchod prípoja na Michalovce ako na potvoru tiež 6,50. Vďaka vyššej moci sa podarilo nemožné a stihli sme to. Zmluvný autobusík nás priviezol až ku chate Morské oko Lesov SR OZ Sobrance. Postupne prišli aj autíčkari a naraz nás bolo tridsať. Vedúca vymyslela že hned pôjdeme na Sninský kameň a aby nám nebolo málo

dscf2940.jpg

tak aj na Nežabec. Druhý deň sme vyšli na Vihorlat okolo Malého Morského oka a nenásytná skupinka ešte na Lysák. Tretí deň sme si urobili voľný výber. Niekto

image16a.jpg

za kúpaním na Sninské rybníky - bio kúpalisko. Iní hlavne opäť na Sninský kameň, ktorý po úmornom teple bol v ohňovom tlení. Vedúca opäť hľadala niečo čo jej chýbalo - prírodná rezervácia Hybkaňa. Ostatní behali okolo oka. Večer

dscf3149.jpg

sme sa stretli pri ohníku a opiekli čo sme mali. Štvrtý deň bol dňom odchodu.

15.8.2015 (sobota)
Z VRÚTOK- Piatrovej cez MINČOĽ (1364 m) k hradu STREČNO (420 m)

         Počasie stále hralo vo vysokých číslach, niekto išiel k vode, ale jedenástka, skoro  tucet, sa nedala odradiť a vybrala sa na Minčol. Vláčik na prekvápko prišiel načas, aby sme stretli ešte aj Janka z Martina a poďho na

mincol.jpg

autobus do Piatrovej. Škoda že nešiel aj ďalej, nakoľko stupáčik bol úmorný a dlhý, ale vo vrchnej časti nám to vynahradili čučuriedky aj brusnice. Takže nakoniec sme na Minčol v kľude došli. Pozreli si delo v sedle, ktoré pripomínalo boje Československej armády za II. svetovej v miestnych

dscf2478.jpg

horách. Hore pod dvojkrížom sme si patrične oddýchli - čo sme si domysleli to sme videli i ked trošku nezaostrené. Inak, keď je dobrý vzduch musí tam byť krásny kruhový výhľad. Po ukončení občerstvenia sme sa rozdelili na zostupujúcu skupinu do Strečna a druhú do Stráňav. Stráňavčania našli stráňavskú roklinu, aj malú "Pravčickú bránu".

image38.jpg

Pri zostupe smer Strečno sme sa stretli s oberačmi čučoriedok, ktorým sme pomôhli už len s jedením.  V sedle Javorina sa nám podarilo navštíviť aj pomník na Polome. Cestou sme doplnili ešte naše brušká o černice. Vôbec nám neprekážali ani pri konečnej zastávke v Strečne. Niet nad dobre vychladenú desiatku. Vláčik išiel načas aj domov a tak sme sa poďakovali našej sprievodkyni Evke.

 

 

1.8.2015 (sobota)

Cez BÔR (1888 m) a POĽANU (1890 m) k VRBICKÉMU PLESU (1120 m)

Opäť jedna z pekných, ale NÁROČNÝCH vysokohorských túr, ktorú pripravili noví vodcovia "Schnelzug" Táňa a Miro.Myslím, že aj počasie si vybrali veľmi vhodne na takúto túru, žiadne tropické horúčavy. Vlak nemeškal, auotbus nás zobral, dokonca aj autičkárov zo zastávky jaskyňa Slobody. Na konečnej pred hotelom Grand nás vystúpilo až 17. Dokonca aj Ján Urda, známy už z Čadce.

                                                                             dscf1937.jpg          

Potom sme už kráčali k Vrbickému plesu, rekonštruovanej Mikulášskej chate, aby sme zaplakali pri opustenej bývalej zotavovni Sorea. Pekný kľukatý chodník nás vyviedol až do sedla Poľana. Pokračovali sme Poľanou, Zákľukami a Borom, s krásnymi výhľadmi na slovenské hory, do nášho konca pri jaskyni Slobody.

dscf1943.jpg

Kde sme si počkali pri prvom pivečku na autobus. Táňa aj Miro starostlivo kontrolovali aj účastníkov až na autíčkarov, ktorí mali čas, žiaľ až časom sme zistili, že nám jeden účastník chýba ale vďaka Dušanovi sa dostal aspoň dolu. Opäť je potrebné podotknúť, aby každý účastník  zvážil svoje fyzické a psychické sily už na začiatku túry.

18.7.2015 (sobota)
JAVORSKÝM BESKYDOM na TRI KOPCE (824 m)

Už to vyzerá tak, že na klasické, rokmi overené pranostiky či pravidelné striedania štyroch ročných období aj s ich typickou charakteristikou, o ktorej sme sa kedysi učili v škole, môžeme zabudnúť. Nešťastní sú dovolenkári, meteorológovia, ale aj organizátori letných spoločenských a turistických podujatí. Trpí príroda, ľudia i zvieratá. Sužujú nás suchá spojené s teplotami, za ktorými sme ešte donedávna cestovali k moru. Preto naplánovať v predstihu zaujímavú túru so zárukou, že pri nej neskolabujete, alebo vás nezastihne náhla búrka s krupobitím, vám nezaručí ani tá najchýrnejšia “rosnička”! Napriek tomu život ide ďalej.  Náš KŢC to mal namierené na Kysuce, kde nás čakala príjemná krajinárska (v tej horúčave však určite tiež nie jednoduchá) túra Javorským Beskydom, kde okrem nádhernej prírody nechýbali ani pravé malinové a jahodové hody. V Čadci sa nás prezentovalo 17-násť a v kolektíve opäť nechýbali viaceré nové tváre.

p1290854.jpg

Prekvapila účasť známeho zvolenského organizátora poznávacích podujatí pre pedagógov, najmä však zaujímavých zahraničných putovných zájazdov do celého sveta pána Štefana Ferianca, ale najmä neúnavného slovenského cestovateľa, vášnivého filatelistu, fotografa, športovca, turistu a blogera Jána Urdu (1940) t. č. z Martina, ktorý o sebe tvrdí: „Som jednoducho dôchodca, jednou rukou na blogu, druhou nohou v hrobe”, so životnou zásadou podľa Diderota:"Lepšie je opotrebovať sa, ako zhrdzavieť". O našej akcii sa dozvedel na internete, Zvolen dôverne pozná (prežil tu v mladosti pár rokov) a svoju reportáţ z Kysúc prezentuje od 23.7.2015 na svojej adrese: urda.blog.sme.sk. Únavná horúčava, najmä však blížiaca sa búrka (z ktorej nakoniec nič nebolo) rozhodla pri kóte smerovníka “Tri kopce” o skrátení túry zostupom do Skalitého. Tu sme pri občerstvení, pivku a príjemnom posedení v záhrade hotela Koloniál naše putovanie Kopaničiarskym hraničným územím ukončili.

4. júla 2015(sobota)

ZEJMARSKOU ROKLINOU cez VEĽKÝ a MALÝ ZAJF do STRATENEJ

Pri tropických horúčavách sme sa vybrali na návšetvu rokliny, že hádam sa tam schladíme, ale nižší stav vody nevydal toľko vlhka čo sme potrebovali. Po úvodnom slove v Dedinkách sme mali pohostenie od Petrov

sam_0832.jpg

a potom sme už štyridsiati išli za svojím cieľom. V ústí rokliny sa k nám ešte pridali priatelia z Detvy. Na Geravách sme si oddýchli, doplnili tekutiny a

dsc_8707.jpg

pokračovali Malým a Veľkým Zajfom a cez Stratenskú pílu až do Stratenej. Našťastie sa nik nestratil a vláčik nás doviezol v poriadku až domov.

20. jún 2015 (sobota)
Z MARIANKY cez BORINKU -
na hrad PAJŠTÚN (406 m) a DRAČÍ HRÁDOK

Ako sa hovorí "Ranné vtáča ďalej dokráča" a tak skorý odchod zo Zvolena 4,36 sa podpísal aj na účast, ktorá včak nakoniec sa vyšplhala až na číslo 25. Nakoľko prišli aj spáči z Blavy a priatelia Pivkovcov. Nakoniec sme si prezreli pútne miesto Marianku, vystúpali cez Borinku na hrad Pajštún. Tu nás zastihol dážď, ktorý zmaril naše ďaľšie putovanie, ale zase nám doprial návštevu pivného festivalu v Marianke. 

kzc---obrazova-priloha-1.jpg

Bratislava však predstavovala vysoké riziko, konala sa tu bezpečnostná akcia europských štátov a pripravovala sa aj akcia proti imigrantom, ktorá sa dáko rozrástla a predčasne ukončila aj pretek adrenalinových cyklistov a obmedzila aj náš príchod na stanicu.

protest-pochod-zhromazdenie-stop-islamizacii.jpg

Našťastie všetko dobre dopadlo a vláčik nás dopravil načas až do Zvolena!

 

6. jún 2015 (sobota)

                       Z HEĽPY na „VEĽKÚ VÁPENICU“(1691 m)

Po reklame na uvedenú akciu v RTVS " Rádiovíkend" sa nás zišlo neurekom. Ani sme sa nestačili spočítať, nakoľko miestne psíky prehlúšili všetko. Trasa bola

kzc---opraveny-pozdrav-z-velkej-vapenice.jpg

jasná, dokonca aj frekvencia cestujúcih a tak sme naberali aj meškanie, nie veľké, ale bolo. Je len škoda, že na takej peknej trati Brezno - Margecany idú vo víkendový čas len dva páry vláčikov. Keď to pôjde takto ďalej dospejeme k tomu, že sa ľahko môže stať, to čo nechceme, trať uzavrú - bude to veľká škoda v tak exponovanom turisticko - etnickom regione, Polomka, Heľpa, Šumiac, Muránska planina, Kráľova hoľa, Dobšinská ladová jaskyňa, južná časť Slovenského raja, Mlynky s lyžiarským zázemím a ďalšie.                                                             Našťastie v Heľpe nás čakali autíčkari, začínalo ná 35, celú trasu nás ukončilo 25. Stúpanie zo sedla Priehyba nám dalo zabrať, ale výhľady z V. Vápenice nám

                   dscf0974.jpg

boli odmenou, zostup už bol uvoľnenejší, hlavne keď sa nám stratila " modrá ", ale nevyviedlo nás to z tempa. Nakoniec sme natrafili na agrofarmu nad Heľpou, kde sme nakúpili žinčicu a našli hostinec " U Šmajtáka " , kde nás občerstvili na cestu na stanicu. Zmeškaný vláčik nás doviezol do naších domovov. Pekný teplý deň sme takto strávili s priateľmi.                              

                                       23.mája 2015 (sobota)

                                     Na Valšsko k susedom 2

 Vraví sa, že: „Dobrú ženu a pekné počasie si vyberieš len málokedy“. A platí to aj pre nás, turistov. Neviem ako je to v prípade tých žien, ale s tým počasím to bude asi pravda, o čom sme sa mohli presvedčiť aj pri našej poslednej návšteve na Morave. Hoci väčšina predpovedí vyzerala hrozivo,našli sme aj zablatené

                   dscf0263.jpg

cesty, ale nakoniec nám len krátko zamrholilo na vrchole “Požáru” a pred odchodom domov. Vývoj počasia sa síce podpísal pod účasť, ktorá bola tentoraz komorná (15 optimistov), ale výborná nálada, nádherná jarná príroda, pestrý program a viacero prekvapení (účasť bývaleho skvelého zvolenského hokejového obrancu Bohumila Trávnika s manželkou Andrejkou, stretnutie s početnou skupinou “škótskych” turistov v klasických národných krojoch - kiltoch,

                       dscf0315.jpg

romantika pútnického miesta Dělanovec, či trampskej osady “Baribal”a i.) sa spolu s príslovečnou moravskou pohostinnosťou postarali o to, že snaha Mirka Satina & com. nebola ani tentoraz márna. A tak je snáď namieste myšlienka básnika a fokloristu A. P. Zátureckého, že „Nie kaţdý deň bývajú hody“, hoci

                                          dscf0229a.jpg

tentoraz predsa len boli a ešte aké - priam lukulské! Kto nebol, môže len ľutovať.                                        

                                     8. máj 2015 (piatok) 

                                     Nemzeti Park BUKKI

"Len pre ten dnešný deň, oplatí sa žiť...“, pospevuje si v pamätníckom filme „Kristián“ jeho hlavný hrdina, záletník Oldřich Nový a pri tom si možno ani neuvedomuje, koľko pravdy sa skrýva v tejto jeho krásnej, nadčasovej myšlienke. Aj my, turisti vieme, že tie naše „dnešné dni“ prichádzajú najmä počas víkendov a pokiaľ sa túra v dobrej partii vydarí, skutočne nám pridajú na chuti do života. Nebolo tomu inak ani po skončení našej predvíkendovej turistiky k susedom do Maďarska, kedy sa 30 účastníkov na siedmich autách vypravilo z údolia Salajky do Bukových vrchov. Ešte pred odchodom sa ma viacerí pýtali, či som sa pri údaji o prevýšení (604 m), ktoré uvádzam v letáku, nepomýlil. Už o pár hodín neskôr sa však mohli sami presvedčiť, že k chybe nedošlo.

                      istalosko.jpg

Nádherná jarná príroda, veľa zaujímavého vôkol, neuveriteľne čisté turistické chodníky a okolie popri nich, dobré značenie, vzorné služby, bezproblémové vstupy do všetkých expozícií, kostoly nevynímajúc, jednoducho - iný svet len pár kilometrov od našich hraníc. Lekcia, ako stvorená pre naše ochranárske spolky a turistické organizácie. Lebo, raz darmo, všetko je len a len v nás, ľuďoch! Poďakovanie patrí celému realizačnému tímu na čele so sprievodcom Jurajom Dorotom a ochotným tlmočníkom Lackom „Petrom“ Szatmárim, oslávencovi Petrovi Szeteiovi, všetkým účastníkom za disciplínu a skvelú atmosféru, ako aj vodičom za prichýlenie vo vozidlách a bezproblémovú dopravu. Treba len dúfať, že táto „maďarská“ turistická lekcia nebola našou poslednou!

                                      1. máj 2015 (piatok)             

                   PRVOMAJOVA HRADOVA  NAD TISOVCOM

Počasie vie byť skutočne nevyspytaleľné a to bez ohľadu na ročné obdobie či plánované akcie, pri tvorbe ktorých každý dúfa, ţe práve v termíne konania tej ich, bude ideálne. Nebolo tomu inak ani na prvomájovej túre na Hradovú. Nakoniec sa nás pri prechode mierne adrenalínovým vápencovým hrebeňom Hradovej zišlo až 54! K vláčikárom sa v Tisovci pridala 17-členná skupina českých turistov z okolia Liberca a Brna, ktorých mal pod palcom Ďurko Dorot, zástupcovia KT VPRED a neskôr aj autičkári z TO Slniečko a „Orol Grupe a.s.“ Skvelá partia si užívala celú trasu tejto

                  sam_7511.jpg

zaujímavej lokality nad Tisovcom v príjemnom počasí a mokrí sme boli skôr od potu ako od dažďa. Viacerí si k programu pridali aj „návštevu“ niektorej z početných jaskýň, ba „vyštverali“ sa aj na Okrúhlu skalu. Oživením turistického peletónu bol malý, len 1,5 ročný Gustík Novotný, naopak – prim „prvej dámy“ hrala 72 ročná Lenka Bednárová. Spokojní a bez úrazu sme túru ukončili v centre Tisovca prehliadkou Evanjelického chrámu božieho a. v.(1825-1832) a družným posedením pri gitare Honzu Útratu, nestarnúcich hitoch našej mladosti a slastnom moku v záhradnej pizzérii „Darijan“. A potom už iba cesta na stanicu, kde Jirko Kubáček pripravoval svoju parnú ozubnicovú

                image55.jpg

mašinku 40.006 na prvé komerčné jazdy v tejto sezóne. Prvomájová Hradová určite nesklamala. Tak teda vďaka Vám všetkým za optimizmus, disciplínu a krásne záţitky...

                                         25. apríl 2015 (sobota)


                              Z HORNÉHO JELENCA CEZ KRÍŽNÚ...

 

V sobotu sme sa vydali so železničiarmi na Kížnu. hore Hornojelenskou dolinou, dole do Tureckej. Hornojelenská dolina je veľmi krásna svojimi prírodnými výtvormi a malebnými ,väčšinou veľmi vkusne upravenými chalupami. Škoda, že sme tak utekali - zďaleka sme si všetko neobzreli. Výstup do Rybovského sedla bol vcelku pohodový, my sme ho navyše išli starou lesnou cestou, ktorá bola doslova vystlaná cesnakom medvedím.
V Rybovskom sedle sme sa s Ľubkom rozhodli, že sa nejdeme škriabať na vrchol  / zbiehali sa mraky a fúkalo/.Rozhodli sme sa pretraverzovť na Líšku a odtiaľ na Majerovu skalu.
Pridal sa k nám Paľko Juhász, alias Krtko a tak celkom zaujímavá trasa sa premenila na horor. Krtko nevládal, psychicky nás doslova deptal a tak miesto 1/2 hodiny sme na Líšku išli takmer 2 hodiny.
Veľkou odmenou boli stráne zakvitnuté šafranmi a pekné výhľady.
Veselé zakončenie v krčme u Maka nakoniec vymazalo všetko zlé a kedže to nakoniec dobre dopadlo budeme na túto túru ešte dlho spomínať.

   

11. apríl. 2015 (sobota) Otvorenie sezóny KŽC Zvolen

Prírodnou pamiatkou ZOLNIANSKY LAHAR

KŽC začal novú sezónu  putovaním z Očovej cez Zolniansky lahar do Sliača na počesť Vlada Miartuša.

 

                  spol.jpg

 

Vďaka sprievodcovi Ďurovi Dorotovi sme sa dostli do Rímskokatolíckeho kostola Všechsvätých, múzea o histórii Očovej s pamätnou  izbou Mateja Bela, Evanjelického kostola v Očovej i stredovekého kostolíka v Zolnej.

 

Cestou nám Ďuro porozprával o histórii Očovej, i okolitej prírode a na úvod nás pohostil vo svojom dvore a ukázal nám  nádherné opály, ktoré žiaľ sme nemali možnosť vidieť  v Zolnianskom lahari.

                       opal.jpg